Burza scénářů a literárních děl
Mária Čechovičová2012-06-15 11:00:31 - Smazat inzerát
Adresa: Senec 90301 Moyzesová 4, Slovensko
E-mail: maria.cechovic@azet.sk
Telefon: +421905428578

Dobrý deň!!!Pre tvorcov muzikálov chcem ponúknuť:Čertíka Oškerca. (Humorne spracovaného na motív rozpravky:Čert a Káča) Oškerec sa narodil v pekle, no keďže dostal do vienka navštevovať svet ľudí - obľúbil si kraj a hrad do ktorého vás práve pozýva. Dej je obohatený textami piesní.
*** Č e r t í k O Š K E R E C***Oškerec: Som malý čertík. V deň, keď som po prvýkrát uvidel pekelné ohne, priplazil sa ku mne malý plamienok a vravel: ?Narodil si sa v pekle, čo sa tak často nestáva. Nemal si na výber a nespoznal svet ľudí. Preto dostaneš do vienka tri dary. Aj keď sa ti možno všetky nebudú páčiť, od teba záleží, ako s nimi naložíš! Prvý dar: Možno by ti pristali menšie uši k čertovsky peknej tváričke, ale budeš s nimi veľmi dobre počuť ? Ušiačik. Druhý dar: Môžeš sa túlať po svete, kedy sa ti zachce ? Tuláčik. Tretí dar: Ty budeš vidieť každého, no teba neuvidí nik ? Okálik.? Ako sa plamienok priplazil, tak aj zmizol. Určite to bola čertovská víla, a bežal som sa pochváliť čertom v pekle. To som však nemal urobiť! Čertov opantala závisť a moje telíčko lietalo z rúk do rúk. Najprv som sa im vyškieral, a myslel že ide o hru. No hlas jedného z čertov: ?Čertovský štupeľ, on sa na nás drzo škerí.? Započuli Ušiačikove uši neskoro a skončili v kúte pekla.Pieseň: Okrem rohov na hlave mám dve uši zvedavé,troška väčšie ako rohy, no majú aj dobré vlohy.Vždy perfektne začujú, čo iní nepočujú... Svetom rád sa potulujem a vôbec to neľutujem, moje oči okaté sú prilepené na mape. To čo vidím, neľutujem! Svet je krásny, tíško vravím, no čertom to neprezradím! Čertom to neprezradím ani náhodou! Prečo aj? Čertovsky ma v pekle privítali! Jedno oko zalepené, druhé napuchnuté a uši, iba franforce. A to meno, ktorým ma zapísali do čertovskej knihy, ach jaj. ?Ó-Škerec.? Keď si ma konečne prestali všímať, skončil som s menom: ?Oškerec.? Fakticky mám štyri mená: Ušiačik, Tuláčik, Okálik a Oškerec. Ani jedno z nich sa mi nepáči, ale na Oškerca som si akosi musel zvyknúť aj na pekelný život. No priznám, že každú voľnú chvíľku zaletím na zem, a keby som sa mal ešte raz narodiť a dostal možnosť vybrať si, kde budem žiť a bývať, tak by to bola zem a hrad, do ktorého vás práve pozývam. Najviac na všetkom sa mi páči, že vidím každého, no mňa nevidí nik! Spokojne sa môžem potulovať, kade chcem. K inventáru hradu patrí staručký pán, ktorý je pyšný na svoju dcérku ? princeznú Kamilu. Počujete, práve za ňou beží.Vladár: Dcérenka, princeznička moja, neutekaj! Tvoj otecko za tebou nevládze bežať. Tvoj otecko zostarol a chce ti niečo povedať. Pieseň ( Vladár): Pán hradu som ja. Navôkol je všetko moje.Čo si počať mám? Srdce sťažka v hrudi bije. Roky poznať na mojej šiji, panovanie mi srdce ničí... Peknú dcérku mám, vydať ju musím, nech usadne na trón, o to ju vrúcne prosím...Pán hradu som ja, peknú dcérku mám. Kamila moja sladká... svadbu ti krásnu vychystám. Ja už vládnuť nemôžem, tak počuj otcov hlas: Vydaj sa, krásna Kamila, nadišiel pravý čas. Moje oči, nohy, už nie sú, ako boli, aj tie tmavé vlasy sa mi postriebrili. Ja už nechcem panovať, dcérka moja milená... Kamila, krásna Kamila, nájdeme ti ženícha! Oškerec: Dúfam, že ste pochopili, o čo tu ide! Pán hradu sa chystá odísť do dôchodku...Č a s n a o d c h o d Vladár:Tak čo, dcérka moja. Poslúchneš svojho otecka a vydáš sa...? Len nepovedz nie, ako každá princezná v rozprávke. Za pár rokov chcem mať vnúčat plný dom. Čo je, dcérenka moja? Ty plačeš? Poď bližšie... No tak! Slzičiek už bolo dosť! Ja viem, keby tu tak mohla byť tvoja mať.Aj mňa za ňou srdce bolí. Každý deň si na ňu spomeniem. Pán si ju povolal k sebe rok po tvojom narodení. Oškerec: Ľud mal v obľube svojho pána, dával mu to aj najavo. No roky sú roky. V ď a k a a ú c t a p a n o v n í k o v i**- Pieseň (Služobníctvo):Pán už nechce panovať, škoda, večná škoda. Dobrým býval vladárom, škoda, večná škoda. Ľud za ním veľmi banuje a ruky k nemu dvíha... Pán bol vždy spravodlivý, na to ľud spomína. Náš pán nechce panovať, škoda, večná škoda. Čo si počať máme, každá rada dobrá. Pán vyhlasuje svetu, že dcérku vydať chce... Princovia nech prídu na hrad, dajakého jej vyberie.A už sa chystá oslava, pečie sa a varí... Pán hradu čaká ženíchov, čo jeho srdce teší.Pán už nechce panovať, škoda, večná škoda. Dobrým býval vladárom, škoda ho, večná škoda.Pán vyhlasuje svetu, že dcérku vydá rád... Nech usadne na trón a bude šťastne panovať.Oškerec: Nič zlé by sa neudialo, keby pán hradu vedel to, čo nevie! Jeho princezná už dávno ľúbi Janíka, záhradníkovho syna, a on zasa ľúbi z celého srdca Kamilu. No neodvážia sa mu to povedať. Čo im teda zostáva? Svoj bôľ si zašli vyliať k tým najbližším. Janíkovi smutnú správu práve zvestuje jeho otec a princezná hľadá útechu u svojej dvornej dámy Lucie. S m u t n é s r d i e č k a Janíkov otec: Počúvaj, synček môj, novučičkú zvesť. Kráľ chce vydať Kamilu, našu krásnu princeznú. Ženícha jej hľadá, počuješ, synček môj... Princovia prichádzajú na hrad, o chvíľku ich bude plný dvor. Tak čo, synku? Nevymyslíme dajakú lo-tro-vin-ku? Princeznička naša na vydaj je primladá. Synak môj, čosi ma napadlo, zahrajme kráľovi divadlo! Princov poviažme a do pekla nahádžme. Vyľakajme nášho pána, nech sa s princezničkiným srdiečkom nezahráva. Princezná Kamila: Lucka moja, dvorná dáma, kráľ ma vydať chce,čo ho to len napadlo, srdce sa mi žiaľom rozpukne. Ja sa nechcem vydávať, na svadbu mám čas! Iba ak? V mojom srdci miesto má kučeravý mladík, keď ho uzriem v záhrade... srdce mi láskou búši. Oškerec: Kto len utíši bôľ dvoch zaľúbených srdiečok? Záhradník:Tak počul si už, Janík, tú smutnú novinu, kráľ chce vydať Kamilu, našu krásnu princeznú. Čo na to vravíš, synček môj?Janík: Otec, to sa nesmie stať, veď vieš, ako ju mám rád. Každý deň jej lásku svoju vyznávam, je mojím najkrajším kvietkom v záhrade, ktorú denne polievam. Kamila: Čo na to vravíš, Lucia, kráľ ma chce vydať. Ja iného milujem, no on to zatiaľ nevie, ako mu to mám povedať, že srdce moje bije na poplach...Keď záhradku polieva ešte v rannom šere, moje srdce túži za ním... v hrudi silno bije, ach, prečo sa to skončiť má... tak odpovedz, Lucia? Janík: Ách... vedel som, že raz to príde a otec ju vydá. No vôbec ma to neteší.Ja Kamilu milujem, v srdci mojom dávno leží, vôbec mi nie je ľahostajné, kto moju lásku zničí. Komu povie: Mám ťa rada... Ách... to sa nesmie stať...! Chudobný som, bez vena, no v srdci láska sídli... Svoje veno v srdci nosím, život k nohám položím,za tebou, krásna Kamila, moje srdce túži...Janíkov otec: Neplač, Janík, nezúfaj, neroň slané slzy.Janík: Kamila je moja láska, otec, tak veľmi to bolí...Oškerec: Aj piesňou sa dá veľa povedať... nemyslíte? Tak počúvajte! Pieseň: Janík:Moje srdce krváca, nechce už žiť.Nech moja ľudská bytosť na kameň sa premení... Nechcem už žiť, a načo aj? Kamila sa vydá, v srdci cítim veľký žiaľ. Kamila a Janík: Moje srdce krváca, nechcem už žiť...Janík:Nech moja ľudská bytosť v kameň sa premení...Kamila: Ja nechcem už žiť. Veď načo aj?Janík: Kameňom chcem byť, uľahnúť pred tvoj prah. Oškerec:Ich srdiečka sú naozaj veľmi smutné. Snáď sa nám princeznička nerozplače?Kamila: Lucia moja milená, prečo ma otec chce vydať? Lucia: Keby som to len vedela, princeznička. Poplač si... len si poplač! Kamila: Slzy ma bodajú ako bodľač. *** D v a j a č e r t i*** Oškerec: Čo tu len títo dvaja, Koktáč s Uhlíkom, robia? Dvoch čertov vidieť spolu, to veru neveští nič dobré.(Dvoch čertov, Uhlíka a Koktáča, poslal Lucifer na zem hľadať čisté ľudské dušičky. Začuli Kamilu, ako vzdychá a plače.)Uhlík:Lucifer nás poslal na svet hľadať duše. Koktáč, prestaň hrať ten mariáš! Počujem plakať ľudské srdce.Koktáč: Čo-čo ho-ho-hovoríš, če-če-čertisko, na du-du-duše má-máme ča-ča-času dosť, veď nehorí, nie sme v pekle.Čo-čo-čo počuješ? Ľudské srdce? Uhlík: Koktavý si, to je hrôza... no už som si zvykol! Ale že aj nepočuješ, to je na mňa priveľa...Počúvaj a ticho buď! Nechaj tie karty, Koktáčisko, béé... Počuješ, čo to ľudské srdce vraví... Koktáč: Po-po-povedal si, že-že som hluchý, sám si srdcu na-na-načúvaj, srdce, ktoré plače, pre mňa nie je žiadna ú-ú-útecha...Uhlík:Keď ty niečo povieš, pár rokov je v prdeli. Počúvaj a ticho buď... to sama princezná Kamila dračie slzy roní...Kamilu chce vydať pán...vôbec sa jej to nepáči.Je z nej krásne zrelá vinná réva, šťavu z nej treba vypiť! To bude pre Lucifera pochúťka, je hebká ako bavlnka.Panovník je už starý cap, ktorý rokmi zošedivel... Koktáč. Koktáč: He-he-hej... bŕŕŕ... je z neho starý pán.No po ce-ce-celý život do-do-dobrým bol, on v pekle miesto nemá. V ne-ne-nebi svätý Peter mu apartmán chystá. Uhlík: Tak zaľúbiť sa Kamile a vziať si jej dušičku... čistejšiu ako jazierko,do ktorého smutne pozerá, a tak nádherne smúti. Treba jej pomôcť, Koktáč! Koktáč: Ra-ra-radšej nech do neho sko-sko-skočí. Mňa ne-ne-neoblafneš, ka-ka-kamarát. Ty a po-po-pomôcť hviezde no-no-nočnej? Si samá lož! Opakom je pravda, inak by si v pekle ne-ne-nesedel, Uhlík.Uhlík: U-u-u-ž si dokoktal? Nádherný prízrak noci je naša princeznička. Pre peklo bude polienkom, pre Lucifera spásou duší... bŕŕŕ! Tak, nekoktaj toľko zbytočne, Koktáč! Pre peklo bude veľkou udalosťou, keď Kamila do neho vkročí. Oškerec: Tak tu je pes zakopaný. Krásne ľudské dušičky chcú do pekla priniesť. To sú ale hnusáci! Čertovskí hnusáci. Pieseň:Na stôl karty vyložme, čerti rohatí, guľa, žaluď, červeň, zeleň, hra v karty sa oplatí...Ruci-mici-pici-fici... v rukách máme tromf! Ruci-mici-pici-fici... karty sú len ozdobou. Ruci-mici-pici-fici... prikladajte do kotla... Ruci-mici-pici-fici... zavíta k nám princezná!Na stôl karty vyložme, čerti rohatí, eso máme v rukáve, čo Lucifera prekvapí! Ruci-mici-pici-fici... v rukách máme tromf! Ruci-mici-pici-fici... karty sú len ozdobou. Ruci-mici-pici-fici... prikladajte do kotla... Ruci-mici-pici-fici... z Kamily bude kňažná!Lucifer, náš Lucifer, v rukách máme tromf, ruci-mici-pici-fici ...vylez z toho pekla von!Lucifer:Kto vyslovuje moje meno, povedz, čertisko rohatý? Z pekla ma ťaháš na zem, to sa ti veru neoplatí!! Ruci-mici, špagát v peci... Koktáč: Lu-lu-lucifer náš, Lu-lu-lucicifer... no-no-novinku pre teba máme,tak ne-ne-nehromži a vy-vy-vypočuj si, čo sa na ze-ze-zemi deje. Ruci-mici, špagát z pece ne-ne-neťahaj!
Poslední úprava stránky: 2010-04-23 08:26:10