Burza scénářů a literárních děl

SKORO BOLO NESKORO! I. časť Po poľnej ceste ide traktor doplna naložený zemiakmi. Pár prvotriednych zemiakov je uložených v debničkách a ostatné sú vo vreciach. Z vlečky sa ozýva ich ston: Au! Jaj! Netlač sa na mňa! Pozo? na môj mejkap! Ty máš ale p?oblémy. Úplne zbytočné. I tak o chvíľku skončíš niekomu v brušku. Taký je už život zemiakov. Veru, veru. Ach, jaj! Škuľo: Do riti, kam nás to vlečú? Papuľa: Škuľo, aj ty si tu...? Škuľo: Áno, Papuľa, aj ja som tu! Dostali ma! Papuľa:To bolo ale prekvapko, však? Škuľo: Hlúposť. Bola to pasca! Prepánajána, to je ale cesta! A že vraj dvadsiate prvé storočie. Hrôza! Krummpeľ: A ktovie, čo nás ešte čaká. Priatelia, musíme niečo vymyslieť. Papuľa:To sa mi snáď iba sníva! Krummpeľ, si to ty? Krummpeľ: Áno, kamarát, som to ja! Papuľa: Čo si teraz mestečko počne bez teba? Krummpeľ:To veru ani len netuším...Papuľa: Najviac ma štve to, že teraz Bulovci určite vyhrajú voľby. Škuľo: A skonfiškujú naše milované espresso DRUŽBÁNČEK v Krišpín doline.Papuľa: Odporná mafiánska banda! Krummpeľ: Ty si fakt presvedčený, že za rodinou starého Bula sa skrýva mafia? Papuľa: Počkaj, hneď som pri tebe! Tlačí sa k nemu zo spodku debničky, z ktorej sa ozýva: Kretén! Odporný Papuľa, stúpil mi na prst. Zaval mu jednu! Papuľa:Nekikiríkajte toľko a pustite ma! Musím sa dostať ku Krummpľovi, ničomu nerozumiete? Škuľo: Aký si zrazu múdry? Papuľa: Somár! Krummpeľ sa musí zachrániť! Škuľo: Ako myslíš! Bulovcom veru nič nedarujem ani ja. Prediera sa za Papuľom. Papuľa: Určite si myslia, že tentoraz už nadobro vyhrali. Tak to teda nie! Zasa počuť zúfalé výkriky zemiakov:Už aby ma niekto radšej prehltol. To sa fakt nedá vydržať! Kazíte mi výhľad do prírody. Škuľo: Jáj... Konečne! Ale som si vydýchol. Aspoň vzduch je tu čistejší. Tam dolu je to úplná ka-ta-stro-fa. Je tam aj Prdko, šeptá Krummpľovi. Krummpeľ: Ľutujem ich! (chacha, chichi) Na povrch sa dostáva aj Škuľo. Papuľa: Podaj ruku! Konečne sedia na vrchu v debničke a rozmýšľajú. Papuľa: Ako sa len dostaneme späť do nášho mestečka Krumplína? Krummpeľ:Nezostáva nám nič iné, iba vyskočiť z vlečky a odkotúľať sa naspäť. A to čím skôr! Papuľa:Veru! Kilometre bežia a cesta späť bude čím ďalej, tým viac náročná. Krummpeľ: Škuľo, vidíš tamten kopec? Papuľa:Pýtaš sa toho pravého. Krummpeľ: Usmeje sa. Bude to zrejme posledná šanca na vyslobodenie.Papuľa: Máš pravdu! Traktor ide hore kopcom a krumple jeden po druhom vyskakujú z debničky. Krummpeľ, Papuľa, Škuľo sa už kotúľajú dolu kopcom. Prdko: Pomôže mi niekto?. Prdko musí za Krummpľom, som jediný očitý svedok veľkého podvodu... Kričí na dne prepravky. Lezie cez zemiaky hlava-nehlava. Zemiaky tentoraz nereptajú pre jeho smrad, práve naopak, urobili mu koridor, aby len rýchlo vypadol a chytajú si nosy. Prdko:Hop ? skok a už som na ceste. Kotúľa sa za ostatnými. Uvoľnenú cestu využíva Indulka, ktorá sa tiež v poslednom momente rozhodla vrátiť späť k svojim, ale bojí sa zoskočiť z vlečky. Prezburšt ju chytí do náručia a skočí s ňou. Indulka sa mu veľmi páči, už na vlečke traktora na ňu poškuľoval. Indulka začne kričať: Počkaj nás, K?ummpeľ! Prezburšt: Počkajtéé... No darmo kričia za Krummpľom, ten nič nepočuje. Našťastie, keď sa skotúľajú z kopca, musia na chvíľku oddychovať. Počuť iba vzdychy. Krummpeľ: Moje čelo...Papuľa: Keby len čelo. Celú tvár mám dotlčenú... au. Prdko: Zvykaj si! Nebude to inak, ani keď sa vrátime... Počkaj, Bulo! Papuľa: Fuj, Prdko, aj tebe sa podarilo utiecť? To som ale ?rád?! Uštipačne hovorí Papuľa a Krummpeľ sa iba rehoce.Prdko: Buď rád, že som tu!Papuľa: Vážne?Prdko: Tak povedz niečo, Škuľo! Škuľo: Je priamym svedkom našej a vašej popravy. Tá sa našťastie nekonala. Krummpeľ: Na čo narážate? Prdko so Škuľom spoločne: Bulovci... Pozrú sa na seba. Škuľo: Odporné Bambule, majú náš únos na svedomí. Prdko: Podstrčili nám zlý plán zberu.Krummpeľ: Neverím vám ani slovko. To už počuť krik Indulky: Počkajte nás! Otáčajú sa za krikom. Krummpeľ: Chytá do rúk Indulku a čuduje sa. Si to ty? Indulka: Nepodobám sa na seba? Vraví smutne a pozerá sa na Papuľu, ktorý už chcel niečo povedať, no potom k nej radšej pristúpil a utieral jej tvár. Škuľo:Ach, tie baby... Krummpeľ: Čo za výplod sveta sa to zgúľal s tebou, Indulka? Indulka: Môj zách?anca! Krummpeľ: Ako sa voláš? Nepoznám ťa. Prezburšt: Ani ja vás nepoznám a vlastne ani sám seba nepoznám. Dokonca aj na meno som akosi pozabudol. Papuľa: O chvíľku si spomenieš. Prdko: To ten skok... Krummpeľ: Asi patríš k Ružiakom z Ružového údolia, k Bulovcom. Máš ružovkastú pokožku, ale s hnedými škvrnami, zaujímavé.Papuľa: Obyčajný kríženec. Čudák. Indulka: Vážne! To si ?adšej mohol zostať na vlečke!Prezburšt: Aha, už to mám, volám sa Prezburšt. Škuľo: To si zapamätám až do smrti. Papuľa: To meno ti dali asi za trest. Čo zlého si vykonal? Prezburšt: Sedí na kameni a plače..