Burza scénářů a literárních děl
Mária Čechovičová2012-06-05 10:15:47 - Smazat inzerát
Adresa: Senec 90301 Moyzesová 4, Slovensko
E-mail: maria.cechovic@azet.sk
Telefon: +421905428578

Dobrý deň.Ponúkam k ďalšiemu spracovaniu rozprávkový príbeh:Počítačový škriatok Dodko. Keď, Tonko dostane k 9. narodeninám od otecka darček, počítač, veru nikto netuší, nakoľko poznčí ich osudy -obyvateľ- skrytý v počítači: Škriatok Dodko. Výchova, zábava, ba ani napätie v príbehu okorenenom piesňami - nechýbajú.
Ukážka, P O Č Í T A Č D O D K O P o s t a v y rozprávkového p r í b e h u: DODKO ? SHIFT, počítačový škriatok TONKO, smutný chlapec MILAN, Tonkov otec RÓZKA, Tonkova chyžná ZUZKA, JANKO, PAĽO, FERO, Tonkovi spolužiaci ZÚRIVEC, Tonkov pes EMA, spolupracovníčka Milana ROZPRÁVAČ ******************************************** ÚVOD: T e l e f o n á t Ema: Ahoj, Milan. Ako sa máš po dovolenke? Milan: To myslíš na tie tri dni voľna? Takmer nič sa nezmenilo. Veď vieš, Tonko. Ema: Ja viem. Tvoj synáčik. Milan: Áno. Stále sa nevie zmieriť so stratou mamy. Niekedy som na krajíčku svojich síl. Veľakrát zatínam zuby, len aby som nevybuchol. Radšej sa vyberiem von z domu, zapálim si jednu cigaretu... ale darmo. Sám nedokážem zabudnúť. Uplynuli tri roky od nešťastnej autonehody, ktorá nám ju navždy zobrala. Tonko strávil veľa času s mamou, ako každé dieťa. No a ja? Od rána do večera v práci. Pochopil som veľa vecí, až keď som ju stratil. Moju Máriu. Rodina potrebuje o čosi viac, ako, iba materiálne zaopatrenie. Kto a čo môže nahradiť dieťaťu matku? Nikto. Ani pri svojich výskumoch sa mi nedá zabudnúť. Keď prídem domov a zbadám Tonka, ako leží vo svojej izbičke a drží v ruke svojho plyšového sloníka... Posledný darček od mamy. Ema: Do ktorej triedy chodí? Milan: Už je z neho tretiak. Ema: Tak to už je z neho veľký školák. A čo učenie? Milan: Je šikovný. A keď niečo nevieme, poradí nám jeho triedna učiteľka. Býva v malom domčeku oproti. Keď sa náhodou zdržím v práci, privedie mi ho aj domov. Ema: Ale nevrav, triedna učiteľka? Koľko má rokov? Je pekná? Milan: Na čo narážaš, Ema? Ema: Ja nič, to iba ženská zvedavosť. Milan: No veď preto. Prosím ťa, Ema, poraď mi, o dva týždne má Tonko deväť rokov. Čo by tak mohlo potešiť malého pána, aký darček? Ema: Vieš čo, Milan? Kúp mu počítač. Milan: Prosím? Nie je na počítač troška malý? Ema: Ani by som nepovedala. Poznám aj menšie deti, ktoré sa s počítačom už dávno spriatelili. Za pokus to stojí. Milan: Dobre, presvedčila si ma. Dúfam, že ho aspoň na chvíľku poteším. P o č í t a č o v ý š k r i a t o k D O D K O ? S H I F T A veru, pani Ema mala pravdu. Tonko bol naozaj šťastný. Ale jednoduché to nebolo. Kto som a čo to trepem? No predsa Tonkov darček: Počítačový škriatok Dodko ? Shift. Dobre urobil Tonkov otec, keď počúvol spolupracovníčku Emu a kúpil Dodka Tonkovi. Práve tu nastal zlom v jeho živote. A ja počítač Dodko mám na tom zásluhu. Veď nie som žiadna Ins. No to vravím až teraz. Verte, že prvý kontakt so smutným Tónkom otriasol klávesnicou Delete... Najlepšie bude, keď vám porozprávam celý príbeh a začnem úplne od začiatku. Je pravdou, že Tonko ma spočiatku nechcel. On totiž vôbec nechcel zmeniť spôsob svojho života po automobilovej tragickej nehode, ktorá mu navždy zobrala maminu. Hlboko ho to zasiahlo a nevedel sa spamätať. Počúvať, ako v spánku vzdychá, mamina, mamina.., ako sa prebúdza a rozpráva sloníkovi o svojom žiali.., ťažké zaspávanie... No po čase, ako sme sa spoznali, jeho nočné rozprávanie začalo byť veselšie. Už toľko neplakával. Práve naopak. Počas rozhovoru sa usmieval, čo pre mňa znamenalo Home. Dal na moju radu: -Hlavu hore a správaj sa tak, aby mamina mala z teba radosť.- Či sa nám to spoločne podarilo, posúďte sami. No prv, než začnem rozprávať príbeh o Tonkovi, preložím zopár slovíčok, ktoré som si ako počítačový škriatok osvojil. Sú to zvláštne slová, ktoré ak máte doma počítač, nájdete na jeho klávesnici. Tak napríklad slovíčko Home ? znamená začiatok. End ? znamená koniec. Page Down ? posuv alebo skok dolu. Page Up ? posuv alebo skok hore. Tab ? znamená skoky doprava a doľava. Ins ? veľká nula. Delete /Del/ ? vymazávanie. Enter ? riadkovanie. Shift ? zmení malé písmo na veľké a to som ja DODKO ? SHIFT. Keď ma niečo nahnevá alebo poteší, reagujem slovíčkami: Ins-Del-End. (Veľká nula, vygumovaná... koniec.) A teraz konečne môžem začať svoje rozprávanie. Všetko sa to začalo v deň Tonkových narodenín, keď ma otec objavil v jednom obchodnom dome a kúpil ma pre syna. T o n k o a j e h o o t e c M i l a n Milan: Ahoj, synček. Tonko: Ahoj, ocko. Milan: Ako si sa mal v škole? Tonko: Ušlo to. Milan: Počkaj, neodchádzaj, chcem sa ťa na niečo spýtať. Tonko: Nech sa páči. Počúvam. Milan: Poď bližšie, synak. O pár dní máš narodeniny. Dúfam, že si nezabudol. Tonko: Ale veď je to tak jedno. Milan: No nevrav! Narodeniny máš iba raz do roka. Nechceš si pozvať spolužiakov a urobiť menší piknik? Čo ty nato? Teta Rózka sa rada o všetko postará. Tonko: Ani nie, otec. Netúžim po žiadnej spoločnosti. Dosť mám spolužiakov v škole. Milan: No tak, synček. Prosím ťa, urob nám radosť. Vieš veľmi dobre, ako sa teta Rózka o teba stará od maminej smrti. Zaslúžila by si troška radosti. Porozmýšľaj o tom, dobre? Tonko: Tak dobre, spýtam sa spolužiakov. Milan: Ďakujem, Tonko. Dodko: Medzitým otec behal po obchodoch a zháňal počítač. Chcel ten najlepší. To sa mu aj podarilo. Kúpil ten ??NAJ? počítač na svete a s ním mňa, počítačového škriatka Dodka ? Shift. Prišiel deň oslavy deviatych narodenín mladého pána. Otec bol nervóznejší ako jeho syn. A právom. Fiasko. Dobre počujete, oslavy sa skončili Page Down. T e l e f o n á t o 22.oo hod. Ema: Tak čo, Milan, ako dopadli synove narodeniny? Darček zabodoval? Syn je spokojný? Milan: Ani nespomínaj, mám na hlave dva studené obklady. Deti sa bavili, tancovali, šantili a môj syn iba sedel v kúte. A keď prišla téma o rodičoch, tak odštartoval do svojej izby. Deti ešte chvíľu posedeli, no nakoniec to vzdali a jeden za druhým sa slušne vyparili. Bolo po oslave. Ema: A počítač? Milan: Ešte je asi neodbalený v škatuli. Iba jedno slovíčko som počul od neho za celý večer: ?Ďakujem?. Ema: Nič si z toho nerob, Milan. Uvidíš, spriatelí sa s ním. Prepáč, že som ťa vyrušila. Ale už aj mňa trápi ten tvoj smutný synček. Milan: To nič, je milé od teba, že si zavolala. Dobrú noc a pekný víkend. R o z p r á v k o v ý p o č í t a č o v ý š k r i a t o k D O D K O ? S H I F T Dodko: Otec sa veru mýlil, keď si myslel, že si ma Tonko nevšimol. Nedalo mu, nazrel do škatule a vytiahol ma z nej. Konečne! Ins-Del-End. Uložil ma na stolík. A zapojil do siete. Chvíľočku si pozeral priložený návod. Múdry chalan, hneď vedel, čo má robiť. Veru ani on nebol žiadna Ins. Nechcel rušiť otecka. Vedel, že ho svojím rýchlym odchodom z oslavy nahneval. Tonko: Nemal som sa tak zachovať! Ale veď čože ma je po nich. Aj po tebe, ty jeden hlúpy počítač. Nezáleží mi na tebe. Keby tu len bola moja mamička. Pieseň: Načo sú mi kámoši, načo darov kopec, i tak zo mňa zostane iba smutný chlapec. Ťažko je mi na zemi, mamička mi chýba, chýba mi jej pohladenie, chýba mi jej neha. Život sa mi zastavil, srdce smutne vzdychá, chýba mi jej pohladenie, uspávanka tichá. Smutné oči zostali, smutné iba pre plač, slané slzy na líci, pália ako bodľač. Načo sú mi kámoši, načo darov kopec, I tak zo mňa zostane iba smutný chlapec. Dodko: Po smutnej piesni Tonko začal smokliť. Čo bude so mnou, End? Nakoniec však jeho unavená hlávka, klesla na malú myš počítača a to úplne stačilo. To bol Shift od Tonka. A, vážení, konečne som tu! Pozrite sa na mňa, takto vyzerá Dodko. Jednoduchý trojuholníkový útvar s rukami a nohami na strunách. Dlhé ruky, dlhé nohy dosiahnu všade, kam potrebujem. Sú Tab. Tonko, Tonko! Čo si ty len za chlapčiska! Otec by ti zniesol aj modré z neba a ty... Nie si vôbec spokojný. Z ničoho sa nevieš tešiť. Niečo s tým budeme musieť urobiť. Ja ťa viem pochopiť, ako ti je bez pohladenia mamičky. Ale čo si vlastne myslíš? Ako má byť mne? Zobrali ma zo skladu od mojich bratov a sestier. Ocitám sa tu na tvojom stole a ty ma ignoruješ. Mali by sme si navzájom pomôcť. Nemyslíš? Aj keď viem, že to bude veľmi ťažké, za pokus to stojí. Teraz by mi ku šťastiu stačilo, keby si stlačil na počítači Enter, a ja vyskočím z obrazovky. Už mi je tu troška tesno. Pohybovať sa v takom malom priestore, ach jaj. Tak čo, Tonko. Stlačíš ten Enter? Pýta sa ťa tvoj Dodko. Či ma chceš, alebo nechceš, Dodko je tvoj darček. Veď vyzerám takmer ako ty. No, troška preháňam... Chceš ma spoznať? Tak stlač konečne Enter! To tu mám takto trčať do rána? Radšej by som sa videl v teplej postieľke. A zaželal ti dobrú noc. Tonko sa v spánku pomrvil, akoby začul moju prosbu, a prstíkom sa dotkol o Enter... ...a už ma nik nezastaví. Som vonku! Áách! Počuli ste môj výdych? Môžem skákať, behať po celej izbe To je paráda... Teraz si sadnem k Tonkovi na pohovku a skúsim ho prebudiť. Mal by sa uložiť do postieľky. A ja s ním. Pozri sa na mňa, Tonko, Dodko nie je až taký krásavec, ale mám praktické telo. Ukážem ti, ako si viem poradiť s takými lenivcami, ako si ty. Už sa ma tak ľahko nezbavíš. Som tvoj darček a tak to zostane. Musím ťa presvedčiť, že s hlavou sa ide dopredu a nos do piesku strká iba pštros. Plač a sústavné fňukanie už nikomu nepomôže. Mama by z teba nemala radosť. Otec sa veľmi snaží a ty? Čo si vlastne dokázal za tie tri roky? Máš vôbec nejakého priateľa? Dnes si ma o tom nepresvedčil. No pozrime sa, v kúte máš korytnačky. Chúdence, aj na tie si zanevrel. Keby im teta Rózka nenasypala potravu, asi by zahynuli. Kedy si bol naposledy v kine? Poznáš nejakých filmových hrdinov, napríklad Harryho Pottra? Veľa otázok by som ti rád položil. Ale ktosi ide. Musím sa skryť. Je to tvoj otec. Vidíš, ako ťa pekne uložil do postieľky? Tab a už som pri tebe. Dobrú noc. A teš sa na ráno. D o b r é r á n o Dodko: Dobré ráno, Tonko. Vstávaj! Už je slniečko vysoko na oblohe. Čo pekné sa ti snívalo? Musím mu troška poštekliť noštek, aby sa zobudil. Tonko: Ách jaj, to bola teda dobrá blbosť, čo sa mi dnes snívala. Rozprávať sa s počítačom? Asi mi preskočilo! Vlastne kecal iba on, kadejaké hlúposti. Ale sa vyfarbil! Chcel by mi nahradiť mamu. To teda určite. Viem, že ľudia sú rôzni, ale že už aj počítačom šibe?! Dodko: Pozri, čo do teba hodím. Tonko: Aúúúú... Čo to bolo? Sen stále pokračuje? Dodko: Ty surovec, keby to bol sen, tak teraz nefňukáš. A čo papuča na tvojej hlave? Samozrejme, jeho oči vyzerali ako pingpongové loptičky, div mu vypadli z jamiek, keď ma zbadal. Z postieľky urobil Page Down. Tonko: Kto si a čo tu vystrájaš? Ako to, že vieš rozprávať? Dodko: Som tvoj darček, Dodko ? Shift. Tonko: Darček? Dodko ? Shift? Dodko: Áno, darček. Dostal si ma včera k narodeninám, ktoré si celé dopackal. Hlboko sa vám klaniam, výsosť Tonko. Volám sa Dodko a som tvoj nový počítačový škriatok. Tonko: To ma teda podržte. A ja som si myslel, že to bol iba sen. A ono to je skutočnosť. Paráda. Počúvaj, ty geometrický trojuholníkový útvar, ako je to možné, že vieš rozprávať, dokonca kričať, behať. To aj jedávať budeš so mnou, Dodko ? Shift? Čudná si ty vec. No čo už? Keď si raz tu, uvidíme...
Poslední úprava stránky: 2010-04-23 08:26:10